Prečo dospelí nevedia uspávať deti

27.04.2017

Kde bolo tam bolo, bola raz jedna čarovná krajina. Krajina snov. V tej krajine sa smelo skákať po gauči, zašpiniť sa v hline, kúpať ste sa mohli kedy chcete, hoci aj celý deň! A nikdy, naozaj nikdy sa v nej nik nemusel prezliekať, umývať si zuby či strihať nechty.

(Odporúčam nahradiť vlastné obľúbené a neobľúbené činnosti Vášho dieťaťa.)

V tej krajine žil princ, ktorý sa volal Nes. Nes mal korunu a mal aj svojho dúhového Snokoňa. Spolu s ním prinášal sny. Prišiel vždy večer, nasadil dieťa na chrbát Snokoňa za seba a už ho niesol so sebou do Krajiny snov.

Dospelí chceli vedieť ako to robí. Pýtali sa ho: "Nes, ako je to možné, že Tebe deti vždy tak rýchlo zaspia? Rozprávaš im rozprávky? Spievaš uspávanky? Hladíš ich? Kolíšeš?". Ale Nes sa len smial. "Vy si myslíte že TAKTO sa uspávajú deti? Ha-ha-ha! Kým neprídem ja na svojom Snokoni, žiadne dieťa na svete predsa nezaspí!"


To dospelákov nahnevalo a rozhodli sa, že princa Nesa unesú! No nikdy sa im to nepodarilo. Dospeláci predsa rozprávkové bytosti nevidia! No jedného dňa nastražili veľmi dobrú pascu a hoci sa je Nes šikovne vyhol, jeho dúhový Snokôň do nej spadol. A dospelí ho držali v zajatí tri dni a tri noci. Dúfali, že si preňho princ Nes príde a prezradí im, ako deti uspáva.

Nastala prvá noc, no Nes neprišiel... a žiadne dieťa na svete nezaspalo. Neviete si ani predstaviť ako sa deti tešili! Skákali a vystrájali, tancovali a zabávali sa. Kým dospelí spali, deti mali konečne viac času na to, aby mohli robiť čo majú rady. No na druhý deň museli ísť do školy a do škôlky a pani učiteľky sa len čudovali. Deti odpovedali pomaly. Nič sa im veľmi nechcelo robiť. Boli unavené.

Na ďalšiu noc princ opäť po svojho koňa neprišiel. A opäť nebolo dieťaťa, ktoré by zaspalo. Deti sa tešili, ale teraz už len z polovice. Boli trochu unavené. No na druhý deň v škole sa pani učiteľky nie len čudovali, ale aj hnevali, jedovali, pajedili a rozčuľovali. Niektoré dokonca trucovali či frfľali. Porozdávali aspoň milión pätiek a aspoň tisíc poznámok, no vôbec im to nepomohlo. Nuž, niet sa čomu čudovať. Keď ste hore celé dva dni a dve noci, už ani to 1+1 nejde tak ľahko...

Na tretiu noc už boli všetky deti také unavené, že už nikto netancoval, dokonca si ani len nevyskočil. Všetky deti plakali. Boli také unavené ale zaspať sa im nedalo. Až to dospelí nevydržali a koňa Snokoňa pustili.

V krajine snov netreba splachovať záchod a celý deň sa jedia koláčiky

Princ Nes sa potešil. Bol to veľmi dobrosrdečný princ. Síce dospelákom neprezradil ako môžu deti uspať, no predsalen pristál na jednu podmienku: príde na Snokoni iba po to dieťa, ktoré si večer upratalo hračky! (Prípadne si doplňte umylo zúbky, či podobnú činnosť, s ktorou mávate večer problém. ;-))

A odvetedy, keď sa dospeláci snažia uspať nejaké dieťa.. skúšajú naďalej všetko možné. A keď už si naozaj nevedia rady, zašepkajú: "Nes! Nes! Odnes Lukáška do Krajiny snov!" (doplňte si meno svojho dieťaťa).

Prajem Vám pohodové čítanie/ rozprávanie a uspávanie! :-)

Jana Pečarková