To dospelákov nahnevalo a rozhodli sa, že princa Nesa unesú! No nikdy sa im to nepodarilo. Dospeláci predsa rozprávkové bytosti nevidia! No jedného dňa nastražili veľmi dobrú pascu a hoci sa je Nes šikovne vyhol, jeho dúhový Snokôň do nej spadol. A dospelí ho držali v zajatí tri dni a tri noci. Dúfali, že si preňho princ Nes príde a prezradí im, ako deti uspáva.

Nastala prvá noc, no Nes neprišiel... a žiadne dieťa na svete nezaspalo. Neviete si ani predstaviť ako sa deti tešili! Skákali a vystrájali, tancovali a zabávali sa. Kým dospelí spali, deti mali konečne viac času na to, aby mohli robiť čo majú rady. No na druhý deň museli ísť do školy a do škôlky a pani učiteľky sa len čudovali. Deti odpovedali pomaly. Nič sa im veľmi nechcelo robiť. Boli unavené.

Na ďalšiu noc princ opäť po svojho koňa neprišiel. A opäť nebolo dieťaťa, ktoré by zaspalo. Deti sa tešili, ale teraz už len z polovice. Boli trochu unavené. No na druhý deň v škole sa pani učiteľky nie len čudovali, ale aj hnevali, jedovali, pajedili a rozčuľovali. Niektoré dokonca trucovali či frfľali. Porozdávali aspoň milión pätiek a aspoň tisíc poznámok, no vôbec im to nepomohlo. Nuž, niet sa čomu čudovať. Keď ste hore celé dva dni a dve noci, už ani to 1+1 nejde tak ľahko...

Na tretiu noc už boli všetky deti také unavené, že už nikto netancoval, dokonca si ani len nevyskočil. Všetky deti plakali. Boli také unavené ale zaspať sa im nedalo. Až to dospelí nevydržali a koňa Snokoňa pustili.