Život s bábätkom sa práve začal...

13.09.2017

Významné, podstatné, zároveň tak prirodzené, posvätné obdobie každého dievčaťa - ženy, každej z nás, kedy sa porodením nášho dieťatka premieňame v novú osôbku. Po prvý krát sa môžeme nazvať mamičkou, mamou, ktorou zostávame po celý život. Na svet sa rodí nielen naše krehučké, jemnučké dieťatko, ale rodíme sa i my mamičky a tým i naša nová rodina. Prebúdzajú sa v nás prirodzené materinské inštinkty, ktoré sú prírodou dané a sú významnou podstatou ženskosti. Ihneď po pôrode, v tom okamihu sa všetko len začína. Začína život, na ktorý sme tak dlho čakali, ktorý sme si už dávno pred tým vysnívali, alebo nás len tak zaskočil a nepripravil.

Už samotný priebeh pôrodu a prvé zvítanie sa s dieťatkom môže ovplyvniť naše nasledujúce spolu prežívajúce hodiny, týždne, mesiace. Pokiaľ pôrod prebieha bez akýchkoľvek zásahov spontánne, uvoľnene, bezpečne pre oboch a sú mamička spolu s dieťatkom v nepretržitom kontakte, o to viac spolu splynú. Splynú v jednej nádhernej veľkej ,,bubline lásky".

Separácia, oddelenie mamičky od dieťatka narušuje väzbu a vytvorenie si krásneho, začínajúceho vzťahu. Po odobratí dieťatka na mamičku postupne dolieha smútok, únava, stres, úzkosť, či napätie. Takýmto pretrvávajúcim obdobím si privoláva iné ťažkosti, o ktorých možno ani nevie, že môžu byť pre ňu a pre jej dieťatko nebezpečné. Po dlhšom odlúčení mamička nevie precitnúť, na svoje bábätko sa pozerá iným neočakávaným, chladným výrazom a celému procesu zoznamovaniu sa vyhýba. Nevie a nechápe, čo sa s ňou deje, prečo necíti to, čo by mala cítiť. Lásku, šťastie, nehu? Veď materinské schopnosti by sa mali rozvíjať prirodzene. Áno, ale dokáže to len vtedy, ak bude mať ten malý uzlíček neustále pri sebe, bude cítiť jeho vôňu, bude sa ho dotýkať, bude sa mu pozerať do tých malinkých, ešte nie príliš vnímavých očiek, ktoré sa snažia zachytiť jej pohľad. Bude počúvať každé mrnkanie, šuchnutie, dýchanie, bude pozorovať každý pohyb malého telíčka. Popri všetkých tých vnímaniach, reagovaním na potreby dieťatka, sa mamičke intuitívne posilní prirodzený ochranársky a opatrovateľský inštinkt. Každé novorodeniatko potrebuje okamžitú starostlivosť a mamička je tak pripravená mu ju poskytnúť. Postupne sa do seba zamilovávajú, spoznávajú sa, zoznamujú, učia sa, sú proste od prírody obaja naprogramovaní tak, aby sa spoločne cítili krásne. O to viac sa medzi nimi prehlbuje láska.

Ako sa pripraviť na premenu mamičky? Ako zvládnuť prvé hodiny, dni, týždne s dieťatkom? Prečo podporovať a povzbudzovať mamičky v šestonedelí? Čo im poskytnúť, aby zvládli, pre niektoré veľakrát náročné obdobie?

V období tehotenstva sa mamičky viac zameriavajú na prípravu na pôrod. Valí sa na ne z každej strany neskutočne veľa informácií a čo je horšie, tak viac tých negatívnych ako pozitívnych. Majú strach a obavy z pôrodu, hlavne mamičky, ktoré čakajú na svoj prvý pôrod. Strach z nepoznaného, strach z bolesti, ktorá ich už v snoch máta. Obavy z toho, aby všetko dobre dopadlo. Chápem ich a viem, čo cítia, čím prechádzajú, tiež som si tým prešla. Je fajn, keď sa zaujímajú o to, ako prichádza dieťatko na svet, čo majú robiť, ako dýchať, ako tlačiť...zabúdajú však na to najpodstatnejšie, ako zvládnuť prvé hodiny, dni s bábätkom, čo poskytnúť dieťatku a ako sa pripraviť na život s dieťatkom, aby ich niečo neprekvapilo, alebo nezaskočilo.

Veľakrát sú informácie zmätujúce, preto by som tehulkám radšej odporučila kurz prípravy na pôrod, materstvo, kde sa citlivo dozvedia, čo sa s nimi deje a čo ich čaká. V dnešnej uponáhľanej dobe sa môžu zastaviť, porozprávať, uvoľniť. V príjemnej, priateľskej atmosfére tak získať informácie, ktoré potrebujú. Rozhodnúť by sa však mali slobodne, aký kurz si vyberú, či už vedený pôrodnou asistentkou, dulou, alebo inštruktorkou prípravy na materstvo. Poznatky, ktoré získajú ich ubezpečia o tom, že pôrod nie je ochorenie, ale je to krásny, prirodzený prechod do iného, krehkého, nového života, kde sa stretnú so svojim dieťatkom.

Príprava na samotný pôrod by mala byť spojená i s prípravou na šestonedelie. Obdobie šestonedelia, ako už vieme, začína ihneď po pôrode. Trvá 6-8 týždňov, nastáva regenerácia tela mamičky, zotavuje sa, hoja sa rany, stabilizuje sa tvorba mlieka, sťahuje sa maternica do pôvodného tvaru, nastáva krvácanie, tzv. očistky. Tak ako tehotenstvo, pôrod, dojčenie, tak i šestonedelie je prirodzený stav v živote maminky. Načerpávanie dostatok síl a energie pre ďalšie dni s bábätkom.

Aby boli mamičky schopné prijať svoje materstvo a postarať sa o dieťatko, potrebujú podmienky, ktoré ich chránia. Vzťah medzi nimi nevzniká až po pôrode, ale už v období tehotenstva, v ktorom si každá budúca mamička rozvíja pripravenosť a schopnosť vedieť sa o svoje dieťa postarať. Ihneď, ako dostane bábätko do náručia, sa všetko začne točiť len okolo neho. Dojčí sa, prezlieka, nosí, kúpe, prebaľuje, utešuje, mojká...všetko je tak, ako má byť. Novorodeniatko potrebuje našu plnú pozornosť a starostlivosť. Dostáva sa toľko pozornosti a starostlivosti i mamičke? Zaujímame sa o ňu?

Nie je tomu tak dávno, keď boli mamičky počas pôrodu a v popôrodnom období viac obklopené a podporované príbuznými. Všetci rešpektovali zachované tradície a rituály, ktoré prospievali k tomu, aby šestonedelie chápali ako prirodzený, prechodný stav ženy. Bolo bežné, že žena nezostávala odkázaná sama na seba, bolo úplne normálne, keď sa o ňu matersky starali iné ženy a pomáhali s domácimi prácami. Vo väčšine kultúrach a možno i u nás v niektorých rodinách sa s opaterou stretávame i dnes.

Po príchode domov z nemocnice sa snažíme pomáhať mamičke tým, že jej vezmeme dieťatko, aby si viac oddýchla, aby si mohla viac pospať a tak sa čo najskôr zotaviť. Návštevy sa každým dňom predbiehajú, kto skôr bude vidieť a pestovať novonarodené bábätko. Neuvedomujeme si však, že jej tým ubližujeme a taktiež novorodeniatku, ktoré by malo byť neustále pri mamičke. Nesmieme jej zobrať dieťatko, nenechávame ju nikdy osamote, bez toho, že sama o to požiada. Stála prítomnosť bábätka, citovo oboch sceľuje. Vzťah medzi mamičkou a dieťatkom sa o to viac utužuje, upevňuje. Nielen bábätko je príliš krehké, zraniteľné, ale i mamička je často viac zraniteľnejšia a na plač dieťatka citlivo reaguje. Náhle výkyvy nálad, podráždenosť, úzkostné stavy, plač mamičky si každý z rodinných príbuzných a okolie vysvetľuje inak. Buď, že je príliš precitlivená, alebo prehnane reaguje, nezvláda starostlivosť o svoje dieťatko tak, ako by mala, neverí si. V tomto prípade je nutná okamžitá pomoc. Mamičke hrozí úplné zrútenie, dostáva sa do ťažkých psychických stavov. Ako zvládnuť, veľakrát pre niektoré mamičky, toto náročné obdobie, ktoré sa v prvých dňoch po pôrode pomaly spúšťalo, ani sme o tom nevedeli, netušili, kým sa postupne nerozvinulo do pocitu vyhorenia. Stáva sa to často, ale nemusí takýto stav prepuknúť u každej mamičky.

Zamerajme sa preto viac o starostlivosť o mamičku, zisťujme v akom je citovom rozpoložení. Viac pomáhajme s domácimi prácami, so staršími deťmi, aby sa mohla viac venovať samej sebe, viac si oddýchla, naberala dostatok síl a energie do ďalších dní. Načúvajme jej, podporujme ju v tom, aby vedela vyrozprávať svoje pocity, aby dostala zo seba všetko, čo ju na duši ťaží. Povzbudzujme, buďme veľkou oporou a dodávajme jej pocit bezpečia. Poskytujme veľa citovej a duchovnej podpory. Dodávajme jej odvahy, rozmaznávajme. Toľko pozornosti si zaslúži už len preto, že sama podáva bravúrny výkon.

Obdobie šestonedelia by malo byť predsa obdobím lásky, oddychu, pohody, kľudu a zbližovania sa spojené s nežnosťami, dotykmi, blízkym kontaktom nielen s bábätkom, ale i s partnerom. Nezabúdajme pri tom na oteckov, pre ktorých je popôrodné obdobie jeho ženy a čas strávený s novorodeniatkom nepoznaný, tak neskutočne vzdialený. Spoločne s mamičkou a bábätkom sa narodil i tatino. Vhupol do novej roly a je na ňom, ako sa s ňou popasuje. Začína sa skúška zrelosti oboch rodičov. Malé dieťatko postupne zaberie v rodine väčšinu času, vytláča všetko ostatné. Nemali by preto dopustiť, aby ich to malinké klbôčko lásky rozdelilo, ale viac spojilo. Podporujme, povzbudzujme preto i otecka, aby bol po blízku svojej partnerke vždy, keď o jeho pomoc požiada. S láskou a pochopením môže dopomôcť  tomu, aby sa mali spolu krásne i napriek prekážkam, ktoré ich na ceste životom môžu kedykoľvek prekvapiť.

Život s dieťatkom sa práve začal...

Bc. Patrícia Zeleňáková

Čerpané z literatúry:

Elisabeth Geisel: Slzy po porodu

Laura Gutmanová: Mateřství a setkání ženy s vlastním stínem

© 2020 Pohodové materstvo, Dolná 37, Šurany, 942 01
Vytvorené službou Webnode
Vytvorte si webové stránky zdarma! Táto stránka bola vytvorená pomocou služby Webnode. Vytvorte si vlastný web zdarma ešte dnes! Vytvoriť stránky