Podpora pri dojčení

Dojčenie nie je len o nasýtení bábätka, o napapanom plnom brušku a spokojnom spánku po ňom. Je o naplnení základných potrieb, o komunikácii, poskytnutí istoty a bezpečia. Počas dojčenia, počas spoločne prežitých chvíľ sa začína nádherný hlboký vzťah plný lásky. Vzťah medzi maminkou a dieťatkom, ktorý je na celý život. Pomocou blízkeho kontaktu prejavujeme bábätku nehu, vzniká väzba. Reagovaním na jeho potreby a naviazaním sa na seba, nám postupne pomáha zvládnuť výchovu, dieťatko bude sebavedomejšie a istejšie vo svojom živote. Ľahšie sa od nás odpúta a bude samostatnejšie.

V poslednom období sa o dojčení hovorí a píše veľmi veľa. O výhodách, o správnej technike, o správnom prisatí, o problémoch a o ich riešeniach. Áno, je dôležité, aby tehulky, mamky boli informované, poučené a pripravené na dojčenie. Niektoré mamky majú schopnosť dojčiť bez akejkoľvek prípravy, majú to v sebe dané, akoby od prírody. Ihneď po pôrode, po prvom prisatí krásne spolu s bábätkom splynú a nič nemusia riešiť. Sú mamky, ktoré s dojčením bojujú od samého začiatku i niekoľko týždňov. Buď to veľmi rýchlo vzdajú, alebo skúšajú ďalej. Hľadajú informácie, pomoc, zisťujú príčiny. 

Začiatky s dojčením sú najviac ovplyvnené priebehom pôrodu, včasným - blízkym kontaktom s dieťatkom a podporou, povzbudením nielen na novorodeneckom oddelení, ale i po príchode domov od svojich blízkych. Mamky po pôrode sú taktiež veľmi krehké, jemné a zraniteľné ako ich bábätká. Poskytovať im citovú a duchovnú podporu by malo byť samozrejmé.

Zvládnutie, pre niektorých z nás, tak jednoduchého, samozrejmého dojčenia, je veľakrát pre maminky riadna drina, ťažká skúška. Ustáť ten tlak, ktorý sa na ňu kladie, ak nemá podporu, ak jej nik nenačúva, nedodávame jej pocit bezpečia, tak veľmi rýchlo s dojčením končí. Vzdáva to. Je viac vyčerpaná, unavená, neteší sa so spoločne prežitých dní, s bábätkom sa len trápia a sú zbytočne obaja v napätí. 

Po neúspešnom zvládnutí dojčiť by mamky nikdy nemali mať pocit viny. Zbytočne sa neumárať v tom, že to nevyšlo. Práve o to viac by mali so svojim dieťatkom nadväzovať blízky vzťah, viac sa mojkať, nosiť, spať v jednej posteli, aby si vytvorili i týmto spôsobom krásny, hlboký vzťah, plný lásky. Reagovaním na potreby bábätka a neustálym kontaktom sa im to určite podarí. 

Tehulky a maminky by sa mali včas informovať a dozvedieť sa, čo najviac o dojčení, aby predišli problémom, ktoré ich môžu zaskočiť už nemocnici. Prípravou sa dá predísť rôznym problémom a keď sa vyskytnú, tak sa ľahšie odstraňujú. Správny začiatok je najdôležitejší. 

Všetko sa vlastne pôrodom iba začína. Život s našim dieťatkom si užívajme od chvíle, kedy ho dostaneme do náručia. Najlepším odborníkom na svoje dieťatko sme predsa my MAMY. Spoliehajme sa na svoju intuíciu, počúvajme svoje srdiečko. Dôvera v seba samu, vytvorenie si k dojčeniu pozitívny postoj, nám uľahčí dobrý začiatok a ďalší priebeh dojčenia.

Patrícia Zeleňáková